Jazz na riečnom parníku: história

Dve veci, ktoré začali v jednom meste

Jazz vznikol v New Orleans, v afroamerických komunitách, medzi koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Aj americká podoba kolesového parníka na Mississippi sa začala práve tu: prvý parník na rieke začal premávať z New Orleans v roku 1812. Obe sa na vode stretli v priebehu niekoľkých generácií a večerná plavba stojí presne na ich prieniku. Večer live jazzu na kolesovom parníku tak spočíva na skutočnej histórii a zvyšok tohto sprievodcu sleduje túto históriu od lodí k pódiu a potom späť na palubu, na ktorú sa dnes večer môžete nalodiť. Čítajte jednotlivé časti po poradí: najprv lode, potom kapely a nakoniec večer, ktorý si skutočne môžete rezervovať.

Ako sa parník dostal na rieku

Clermont Roberta Fultona, možno prvý komerčný úspech, vstúpil do služby medzi New Yorkom a Albany v roku 1807. V roku 1811 vyplávala rada riečnych parníkov z Pittsburghu do New Orleans cez Ohio a Mississippi a v roku 1812 začal z mesta premávať prvý kolesový parník na Mississippi. Do roku 1814 kapitán Henry Shreve vyvinul parník vhodný pre miestne podmienky a tento názov sa udržal pre plavidlá na systéme Mississippi. Prístavia v New Orleans vzrástli z 21 v roku 1814 na 191 v roku 1819 a na viac ako 1 200 v roku 1833, čo je mierou toho, ako rýchlo sa rieka zmenila. Parníky sa stali preferovaným spôsobom cestovania na začiatku 19. storočia, pretože boli rýchlejšie a pohodlnejšie než cesta po súši na koni, vo voze alebo pešo.

Kolesový parník na prove vysvetlený

Kolesový parník na prove nesie jedno koleso na zadnej časti. Koleso je veľká oceľová konštrukcia osadená pravidelne rozmiestnenými lopatkami a približne jeho najnižšia štvrtina sa otáča pod vodou. Prvé kolesové parníky na prove boli vynájdené v Európe, ale najviac slúžili v Severnej Amerike, najmä na Mississippi, a loď menom Washington, postavená v roku 1816, sa stala prototypom pre parníky na Mississippi, ktoré nasledovali. Neskoršie vrtule do značnej miery nahradili kolesá, ktoré dnes prežívajú na výletných lodiach, plávajúcich reštauráciách a replikách. Kolesový parník na prove Sprague, postavený v roku 1901, bol najväčší a jeden z posledných kolesových parníkov na Mississippi.

Čítajte ďalej: Zákrut Mississippi v noci

Pilotov pokyn

Mark Twain pracoval ako pilot riečnej lode, skôr než začal písať o rieke, a jeho kniha Life on the Mississippi vyšla v roku 1883. Spomínal, že chlapci z jeho rodného mesta chceli predovšetkým byť parníkovými lodníkmi a že pilot zastával najvznešenejšiu pozíciu. Vysvetlil aj svoj pseudonym: „mark twain“ bol pokyn, ktorý zaznel, keď bola loď v bezpečnej vode, v hĺbke dvoch siah, teda 12 stôp. Twain opísal pilotovu prestíž ako väčšiu než kapitánovu. Keď na riečnom večeri začujete citovaný tento pokyn, pochádza z pracovného života lodí.

Jazz pred loďami

Neworleanský jazz vznikol na začiatku 10. rokov 20. storočia a spojil skoršie pochody dychových kapiel, francúzske quadrilly, biguine, ragtime a blues s kolektívnou improvizáciou. Jeho pozadie je staršie: zotročení ľudia sa zhromažďovali na Congo Square, známom africkými tancami, a kornetista Buddy Bolden hrával v meste v rokoch 1895 až 1906, hoci z neho neexistujú žiadne nahrávky. Nástroje pochodových a tanečných kapiel sa stali štandardnými nástrojmi jazzu a Storyville, štvrť červených svetiel okolo Basin Street, priniesol hudbu širšiemu publiku vrátane turistov, ktorí prichádzali do prístavu. Afrokreolský klavirista Jelly Roll Morton začal svoju kariéru v Storyville a jeho Jelly Roll Blues, zložené v roku 1905 a vydané v roku 1915, bolo prvou tlačenou jazzovou aranžmá.

Čítajte ďalej: Po plavbe: jazz pešo

Parníky Streckfus a Fate Marable

Fate Marable sa narodil v Paducahu v Kentucky a vo veku 17 rokov začal hrať na parníkoch na Mississippi. Najali ho John a Joseph Streckfusovci a neskôr v roku 1907 sa stal vedúcim kapely na kolesovom parníku spoločnosti Streckfus Line, ktorý premával medzi New Orleans a St. Paul — túto pozíciu si udržal 33 rokov. Spočiatku musel hrať aj na parný calliope, hlasný nástroj, ktorého výška tónu sa menila podľa tlaku pary. Hogan Jazz Archive Tulanskej univerzity mu pripisuje zásluhu za zorganizovanie prvej neworleanskej kapely pre parníky Streckfus a uvádza, že výlety oboznámili riečne publikum v St. Louis a Davenoorte s touto hudbou. Hudobníci žartovali, že vstup do jeho kapely znamená ísť na konzervatórium.

Roky Louisa Armstronga na parníkoch

Armstrong hrával v plechových kapelách a na riečnych parníkoch v New Orleans koncom 10. rokov 20. storočia. Cestoval s Marableovou kapelou na parníku Sidney, ktorý tulanský archív opisuje ako prvý parník Streckfus, ktorý viezol neworleanskú kapelu. Marable trval na tom, aby jeho hráči čítali noty, a Armstrong neskôr toto obdobie nazval svojou univerzitou. Wikipedia uvádza, že do dvadsiatich rokov vedel čítať noty a začínal sa presadzovať v rozšírených trumpetových sólach. Marable rozpoznal Armstrongov dar improvizácie a dovolil mu improvizovať jeho brejky. V roku 1922 sa Armstrong presťahoval do Chicaga, hoci vyrastal v New Orleans a do mesta sa po zvyšok života pravidelne vracal.

Čo parníky znamenali pre hudbu

Kapely na riečnych parníkoch boli rovnako školou ako prácou. Marable vyžadoval čítanie z listu, disciplínu a široký repertoár — od hotových čísel po ľahkú klasiku — hraný spamäti, podľa sluchu alebo z nôt, a to s cieľom potešiť tancujúcich. Absolventi kapiel Streckfus neskôr hrali s vedúcimi kapiel, akými boli Cab Calloway, Count Basie a Duke Ellington. Tulanská expozícia pripisuje neworleanským kapelám a ich dixielandovému rytmu veľkú časť úspechu linky Streckfus v oblasti výletnej dopravy po prvej svetovej vojne. Parníky boli javiskom, ktoré sa hýbalo, a niesli neworleanský zvuk hore po rieke.

Ako vyzerá večer na vode dnes

Večerná plavba na kolesovom parníku ponúka živú jazzovú kapelu, výhľady na panorámu mesta a French Quarter a kokteil na promenádnej palube. Hostia opisujú tradičné jazzové štandardy na hornej palube. Nejde o rekonštrukciu výletu z roku 1919 a program nie je pevne daný. Prostredie je však skutočné: kolesový parník na Mississippi, kapela na palube a mesto, ktoré sa okolo vás posúva. Sprievodca pre kupujúcich vysvetľuje možnosti vrátane toho, či si pridať večeru v kreolskom štýle.

Čítajte ďalej: Možnosti jazzovej plavby v New Orleans

Kde si dnes môžete históriu pozrieť

Veľkú časť tohto príbehu si stále môžete pozrieť alebo prečítať. Fotografiu Marableovej kapely na parníku Sidney z roku 1919 uchováva Hogan Jazz Archive na Tulanskej univerzite a online expozícia archívu rozpráva príbeh Streckfus. Congo Square sa nachádza v Louis Armstrong Park, oproti French Quarter cez Rampart Street. Preservation Hall na St Peter Street uvádza tradičný jazz od začiatku 60. rokov 20. storočia. Sprievodca jazzom pešo naznačuje, ako tieto miesta spojiť s nocou na rieke.

Čítajte ďalej: Po plavbe: jazz pešo

Pre koho to nie je

Ak chcete prednášku o linke Streckfus, toto je nesprávny lístok: večerná plavba históriu nevyrozpráva. Denna plavba loďou Creole Queen je tá s výkladom, so prednáškou o bitke o New Orleans. Ak chcete puristickú tradičnú jazzovú zostavu v malej miestnosti, klub vám bude vyhovovať viac než loď. A ak počúvate na konkrétneho hudobníka z vyššie uvedenej histórie, pamätajte, že kapely tej éry sú preč a súčasná zostava nie je zaručená.